Vážený priatelia,chcel by som sa s Vami podeliť o dojmi z návštev chovateľov z týchto krajín.
Za posledných pätnásť rokov som videl veľa významných výstav v západnej Európe a jednu z najkrajších som videl v roku 2005 vo Švajčiarskom Berne. V tomto roku oslavovali 50-te výročie založenia Švajčiarskeho zväzu chovateľov, preto aj príprava a priebeh sa konal v znamení týchto osláv. Bol som prítomný pri otváracom ceremoniáli a Švajčiarska precíznosť bola vidieť na každom kroku. Túto krajinu musím priznať poznám lepšie ako Slovensko, lebo som tam chodil služobne dvadsať rokov každý druhý týždeň a poznám tam každý kameň pri ceste.
Druhý decembrový týždeň som vyrazil s päť rokov starým katalógom smer Švajčiarsko, že tento krát navštívim konečne nejakých ,,texanárov", lebo inokedy na to akosi stále nebol čas a zo Švajčiarska som kupoval len mondénny od špičkového chovateľa a posudzovateľa Gerarda Monota. No v tejto krajine toho čo sa týka texanov nie je veľa čo pozerať, lebo dlhodobo výstavujú len dvaja chovatelia. Je to pani Rolli Ester a pán Aeby Fric. Z katalógu už spomínanej výstavy som mal adresy týchto chovateľov, ale telefónne čísla nie, tak som išiel tak povediac naslepo. Výhoda bola aspoň v tom ,že obidvaja sú z jedného mesta. Prišiel som najprv k pani Ester a keď som zazvonil najprv nedôverčivo pozerali na mňa čo je to za teroristu ale po predstavení a podaní vizitky z nich bolo cítiť príjemné prekvapenie a povedali, že ma poznajú z našej internetovej stránky, ktorú si často pozerajú. Požiadal som ich či by nemali na mňa čas a chcel by som vidieť ich texany. Pani Rolli Ester povedala, že akurát o pol hodiny majú chovateľské stretnutie, tak nemajú veľa času. Zodvihla telefón zavolala Aeby Fricovi či môže prísť na ich holubník a prehodiť pár slov. Išli sme asi päť km kde majú texany. Videl som texany pani Ester a hovorili sme o založení nášho klubu našej stránky na internete a veľmi obdivovali čo sme za rok rozbehli, lebo im sa to zatiaľ nepodarilo. Fandia nám lebo nás je už tridsať a oni sú v celom Švajčiarsku len štyria. Texany ktoré som videl sú veľmi podobné francúzskym ale v kvalite trocha slabšie. Na holubníku boli svetlé farby a mali tam asi pätnásť párov. Chcel som spraviť pár fotiek ale bolo tam slabé svetlo tak som to nechal tak. Švajčiarsky chovatelia boli ku mne veľmi príjemný, len škoda, že nebolo viac času. Radi by mali tiež svoj klub ale nemajú dostatok členov, lebo viacerí chovajú texany len na mäso. Hovoril som im, že zajtra idem do Talianska na návštevu Claudia Bonzánniho. Poznajú aj jeho aj ostatných predstaviteľov klubov a boli radi, že sme sa spoznali.
Moja cesta pokračovala cez Ženevu, kde som obdivoval vianočnú výzdobu na luxusných hoteloch pri ženevskom jazere, kde aj stromy svietili na červeno. Vošiel som do Francúzska a v noci cez tunel pod horou Mont Blank do zasnežených Talianskych Alp.V tomto tunely sa pred pár rokmi stalo veľká havária, zomrelo tam veľa ľudí a zhorelo asi sto aut, preto v ňom platia prísne bezpečnostné predpisy.(nesmiete ísť pomalšie ako 50km/h a rýchlejšie ako 70km/h, rozostupi vozidiel 150m,v noci len v jednom smere, kamióny každú tretiu štvrť hodinu, skrátka ,,vymakané") Keď som prišiel do Talianska tak ráno som sa snažil dovolať Bonzánnimu ale stále sa mi to nedarilo ani poobede. Dorazil som tam až na večer okolo 18-tej.Pani manželka otvorila a keď som sa predstavil hovorila, že aj ona sa mu snažila dovolať a že to neberie. Nechal som tam vizitku a dohodli sme sa, že prídem zajtra. Asi o hodinu ako som odišiel mi volal Claudio Bonzánni, že už je doma a zdržal sa lebo mal malú autonehodu. Povedal mi ,že on chová holuby asi 50 km od domu. Dohodli sme sa, že nech mi pošle sms-kou adresu kde má holuby a zajtra sa tam stretneme. Na druhý deň som dal do navigácie adresu ktorú mi poslal a vyrazil som. Páni poviem Vám, že nepoznal som zatiaľ chovateľa, ktorý by chodil každý deň za holubmi 50 km, takže každý deň robí sto km aby nakŕmil holuby!!! Claudio chová holuby na svojej víkendovej chate v neuveriteľne krásnych horách vysoko nad obrovským jazerom skrátka ,,raj na zemi" úžasný výhľad dokázal by som tam stráviť týždeň dovolenky. Toto zažíva Claudio každý deň z jednej strany pekné holuby a z druhej panoráma pre ,,bohohov". Nevedel to nájsť ani navigačný prístroj a musel som sa pýtať, koho som stretol. Konečne sme sa stretli a povedal som mu z úsmevom, že už ďalej tie texany chovať nemôže. Claudia Bonzánniho som poznal už dávnejšie z rôznych výstav ako EV Praha, EV Lipsko, Limoges Francúzsko a pod.V Prahe a Lipsku som kúpil od neho prvé texan a tam sme sa zoznámili. Hovorili sme spolu po nemecky(v mojom prípade slabšou nemčinou), ale on ovláda perfektne anglicky a počas mojej návštevy mu zazvonil telefón a super hovoril po telefóne aj Francúzsky. Lebo v tom čase sa konala vo francúzskom Chambery výstava texanov a z Talianska tam poslal holuby aj on a pýtali sa kedy príde na výstavu. Povedal, že príde zajtra, lebo sa chcel stretnúť so mnou. Keby som o tejto výstave vedel skôr, tak by som tam išiel pozrieť, lebo pri ceste zo Švajčiarska to bolo zabehnutie asi 150km takže som mohol byť aj tam. U Claudia som vystihol krásne počasie ,tak sme mohli vonku debatovať skoro tri hodiny. Bonzánni je veľmi príjemný veselý starší pán (skrátka Talian).Texany chová od nepamäti a je ich veľký propagátor na všetkých významných výstavách po celej Európe.Počas rozhovoru som ho trochu spucoval, že prečo Taliani neposlali texany aj k nám na EV Nitra. Hovoril, že posielali texany o týždeň neskôr do Nemecka, kde sa konalo stretnutie a výstava z ktorého vzišla iniciatíva o čiastočnú úpravu Amerického štandardu a bola poslaná do Ameriky na schválenie(podrobnejšie informácie som publikoval v časopise a celé znenie nájdete aj na našej stránke). Taliani sú úspešní a medzinárodne uznávaný chovatelia texanov o čom svedčí fakt, že asi pred pätnástimi rokmi sa odtiaľ do celej Európy začali rozširovať texany čiernej farby a tým nastal veľký prelom vo farebných mutáciách a farebnom rozlišovaní texanov na tzv.,,svetlé a tmavé". Claudio má tiež na holubníku väčšinou čierne holubice a fŕkané holuby. Je zástancom názoru, že texan ako mäsové plemeno by mal mať väčšiu hmotnosť ako uvádza Americký štandard prioritne je pre neho dôležitá mohutná hruď širší postoj a postavovo čo najkratšie. Pri šľachtení používa na zjemnenie postavy aj francúzske holuby ale vadí mu u nich tvar hlavy a užšíe postoje. Momentálne sa na holubníku nachádza len pätnásť párov, lebo Claudio je aj milovníkom plemena Gigant, tých má dvadsať párov a na spestrenie nájdete aj veľmi ,,zlaté" holúbky Triganino (talianska modenka) ale aj párik pomoranských husí. Počas chovnej sezóny sú páry v samostatných boxoch o rozmeroch 100x100cm,kde každý pár má samostatné hniezdenie a kŕmenie. Spoločne sú chované len výletky, chovné jedince len v zime. Chovné priestory boli počas mojej návštevy dôkladne vyčistené a holuby majú možnosť voľného pohybu po celom zatrávnenom pozemku. Pri rozhovore s Claudiom Bonzannim a šálke talianskej kávy by sa dalo diskutovať do večera. Pítal som sa či existuje nejaká stránka na internete, kde by bolo možné vidieť informácie a fotky z talianskych chovov, ale Claudio hovoril, že v tomto by sa mohli zasa učiť oni od nás, lebo takú stránku ako máme my oni nemajú. Keďže ma čakala dlhá cesta domov (960km), tak sme sa s Claudiom rozlúčili, poďakoval som za jeho čas, ktorý mi venoval aj napriek ceste do Francúzska a dohodli sme sa, že sa môžeme vidieť na nasledujúcej EV ktorá sa bude konať v Lipsku.
Z Talianska som si odniesol veľa poznatkov a samozrejme aj pekné texany. V mojom holubníku pribudli dva fŕkané holuby a tri čierne holubičky. Páni odporúčal by som každému, aby sa snažil pokiaľ je to len trocha možné, aby využil každú možnosť návštevy skúsených chovateľov. Lebo to je najlepšia škola do budúcnosti

Miroslav Dobiš.